Lesmi i poliami, èo stvoril nas vek
V mysliach davnych pochovany je des
Cez sedla hor, hmlistych Karpat hrebene
Putuje v dia¾ nadej vzbudena dnes
A stovky orlov, èo kruzia vo vysinach
Jej vzdava poctu, ticha dostojnos vnich
Aj tie uz znaju to, èo ini tusia len
Ze vykriku predchadza nebadany vzdych
A zutrap osidiel, hoc raz uz zronene
Teraz sa prebudza apovstava spa
Do vekov vryte runy slovanskych èias
Toho navrat teraz kazdy zna uvidie!
O, povstaò Fenix slovansky a le
Nase duse zufaju zas teba uvidie
A duby tisicroène v zivot preber nam zas
Nech Perun vzkriesi nas èas...
Predlho èakal titan ukryty vnas
Udy mu zoslably, hoc silny sa zda
Reaze vsak pretrha, nech slovansky rod
Utrapy otroctva nikdy viac nespozna
A synov nasich nikto viac uz nesputa
Sa orly hrde oni budu sa nies
A veène posvatne v usiach ti bude znie:
"Ja nikdy nezradim svoj rod asvoju èes!"
O, povstal Fenix, kletu kridla rozprestrel
Vtej chvili kazdy vedie lieta len chcel
Z tych dubov tisicroènych poèul si hlas:
Dnes Perun vzkriesil nas èas!
Paslo dievèa pavy v tom zelenom haji
Prisli k nemu dva mladenci: "poï ty dievèa s nami!"
"Kebych s vami jela, kam bych pavy dala
Pustim ich ja dolinami a ja pojdem s vami!"